Cvikla má hojnosť provitamínu A — karotínu — ktorý je viazaný na červené farbivo. Z nerastných látok obsahuje predovšetkým zásadité soli sodíka a vápnika, ako aj železo. V zimných mesiacoch je obľúbeným šalátom — surová alebo varená. Najlepší šalát poskytuje repa guľatá, s jemnou dužinou, sýto rovnomerne vyfarbená, neporušená, veľkosti väčšieho jablka.



 



 


Paprika je najbohatším zdrojom vitamínu C (má ho tri razy viac než citróny) a obsahuje aj veľa vzrastového vitamínu A. Jej pálčivá chuť je dobrým korením rozličných pokrmov (šalátov, náteriek, plniek). Papriky je veľa druhov, najlepšia je paprika paradajková, červená a dužnatá. Na surové šaláty a na plnenie je vhodná paprika zelená, nedozretá, s tupým hrotom, skôr široká a krátka. Zahrotené, dlhé plody zvyčajne pália. Papriku čisto oplákneme, vyrežeme kruh okolo stopky a vyberieme stopku aj s vnútornými semenami. Vnútrajšok lyžičkou vyčistíme. Papriku ochutnáme, či nepáli. Ak páli, navlažíme si jazyk mliekom, aby sme zmiernili pálčivosť. Ostrejšie druhy papriky sparíme v horúcej vode. Pálčivý alkaloid dodáva paprike zvláštnu korennú chuť. Preto ju pridávame do dusených paradajok, do zapekaných pokrmov, zemiakových gulášov, duseného mäsa, vajec a pod. Vždy však prizeráme na to, aby sme dlhým dusením alebo zapekaním neničili vitamíny. Surovú papriku krájame a podávame na chlebe, natretom maslom, alebo na chlebe so slaninou. Pridávame ju aj do náteriek a do zemiakových a zeleninových šalátov.



 



 


Uhorky sú osviežujúcim doplnkom stravy v letných mesiacoch. Z nerastných solí obsahujú najmä vápnik a draslík. Stráviteľnosť a biologická hodnota uhorkového šalátu závisí od správnej úpravy. Uhorky kupujeme pokiaľ možno čerstvo trhané, nezvädnuté, nie duté, prednosť dávame pevným, štíhlym plodom. Uhorky, ktoré za teplého počasia neboli prikryté listami, horknú. Preto prv, než uhorky lúpeme, skúsime na odkrojenom hrote pri stopke, či nie sú horké. Uhorky na nakladanie vyberáme tvrdé, malé, štíhle, s drsným povrchom. Uhorky musia byť čerstvo obrane, zdravé, neprezreté, dobre vyvinuté a nepoškodené.



 



 


Baklažány sú dužinaté plody vajcovitého alebo uhorkovitého tvaru, tmavofialovo sfarbené. Obsahujú asi 5 % uhľohydrátov, okrem iných látok. Zelenina má korennú, typickú chuť, pripomínajúcu niektoré huby. Pri kúpe dbáme na to, aby plody boli čerstvé a nezvädnuté. Vidíme to podľa lesklej, pevno napnutej šupky. Olúpané baklažány upravujeme najrozličnejším spôsobom. Plátky obaľujeme ako rezne, alebo len v ciestku a pražíme. Dusíme ich spoločne s paprikou alebo paradajkami, zapekáme ich s inými potravinami, alebo ich plníme mäsovou alebo inou plnkou. Všetky tieto pokrmy majú dobrú chuť a sú veľmi sýte.



 



 


Recept z gemerskej dediny Silická Brezová



Zemiakové lokše



Potrebujeme:



1 kg zemiakov, hladkú múku, masť, šípkový lekvár, kapustu



Cesto: zemiaky uvaríme v šupke na mäkko. Ak vychladnú, očistíme a rozpučíme ich na kašu, ktorú posolíme, potom pridáme hladkú múku a pripravíme cesto.



Z cesta vyformujeme dlhý valec a nakrájame na 2 cm široké valčeky. Z valčekov vyvaľkáme kruhy a hneď dáme upiecť na pec.



1. alternatíva: Upečené lokše natrieme masťou a podávame s mliekom. Veľmi dobré sú ako príloha ku fazuľovej alebo kapustovej polievke.



2. alternatíva: Upečené lokše podávame so šípkovým lekvárom



Regionálny recept z kuchárskej knihy vydanej MAS KRAS, www.maskras.sk , www.karsticum.sk


1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9